Pre koho je vhodná mediácia?

Pre koho je vhodná mediácia?

Mediáciou sa podľa zákona č. 420/2004 Z. z. riešia občianskoprávne vzťahy, rodinnoprávne, obchodné záväzkové a pracovnoprávne vzťahy, čím vzniká veľmi široká platforma pre jej aplikáciu a využiteľnosť v praxi.

Vzhľadom na širokú koncepciu aplikovateľnosti dohôd o mediácii podľa zákona sa dá predpokladať ,že mediačné dohody nájdu svoje miesto a široké uplatnenie príkladmo v oblasti úpravy rodičovských práv a povinností, majetkoprávnych vysporiadaní manželov,susedských sporov, obchodných a spotrebiteľských sporov,kolektívneho vyjednávania a plnenia kolektívnych dohôd,sporov z neplatného rozviazania pracovného pomeru,sporov medzi spoločníkmi , ako efektívna metóda usporiadania právnych vzťahov subjektov práva v likvidácii, v oblasti zdravotníctva či environmentálnej oblasti a v mnohých ďalších oblastiach.

Predpokladom ,aby mediačné dohody napomohli zlepšeniu prístupu občana k spravodlivosti, je vytvorenie adekvátnej podpory mediácie pre lepšiu informovanosť občanov o tejto novej alternatíve riešenie.

I samotný zákon o mediácii je podporou mediácie,zviditeľňuje ju a zdôrazňuje jej význam.

Skúsení mediátori udávajú, že mediáciou je možné riešiť takmer všetky spory. Ukazuje sa však, že nie je univerzálnym všeliekom a je vhodné rozlišovať medzi spormi vhodnými na mediáciu a spormi, ktoré by sa nemali riešiť mediáciou.

Mediácia v oblasti rodiny sa môže týkať:

  • Sporov súvisiacich s rozvodom a vzťahmi po ňom, otázky vzťahu (očakávané správanie, finančné príspevky, komunikácia), rodinné spory – pred, počas a po všetkých tranzíciách/ zmenách v rodine – konflikty medzi rodičmi a dospievajúcimi deťmi, úteky z domova, voľný čas, manžel/manželka.
  • Komunitné spory – asociácie vlastníkov domov (podmienky, dohody, údržba majetku),
  • Susedské vzťahy (domáce zvieratá, hluk, parkovanie, podmienky údržby a majetku), mládež (malé hádky, skupinové aktivity, konflikty s inštitúciami), konflikty medzi občanmi a susediacimi inštitúciami ako napr. školy, zábavné a nákupné centrá, …
  • Oblasť občianskoprávnych sporov zahŕňa všetky spory, ktoré môžu vzniknúť porušením práv ľudí žijúcich v istých vzťahoch v danej lokalite. 
  • Obchodné spory sa týkajú vzťahov medzi podnikmi (kontrakty, služby, parkovanie, dodávateľsko-odberateľské vzťahy), rozviazanie partnerstva, kontraktačné záležitosti (platby, poskytovanie služieb, spokojnosť zákazníka), konštrukčné chyby, finančné a majetkové záležitosti, …(oblasť poisťovníctva, bankovníctva, stavebného priemyslu).
  • Oblasť pracovných sporov môže zahŕňať otázky ukončenia pracovného vzťahu, personálne otázky, diskrimináciu a násilie na pracovisku (mobbing, bossing). Mediácia môže prebiehať medzi pracovníkmi, nadriadeným – podriadeným, zamestnanec a zamestnávateľ. Okrem vyriešenia samotného sporu plní mediácia aj úlohu prevencie fluktuácie na pracovisku, straty angažovanosti a motivácie pracovníkov , zlepšenia sociálnopsychologickej klímy na pracovisku, povesti podniku, vytvára možností a priestor na kľudnú a sústredenú prácu.
  • Spory týkajúce sa verejnej politiky súvisia s kontroverznými centrami (útulky), skládky, environmentálnymi predpismi a inými otázkami, pri ktorých je nutná dohoda.

Mediácia má veľký potenciál pre využitie v oblasti školstva:

  • mediácia v škole – rieši konflikty medzi žiakmi, medzi učiteľmi, žiakmi a učiteľmi, rodičmi a učiteľmi,
  • rovesnícka mediácia – služba pre žiakov v škole (základnej, strednej); pomáha žiakom riešiť spory v škole a osvojiť si vyjednávacie zručnosti; je to aj preventívna metóda riešenia menších sporov skôr ako prerastú do veľkých; navodzuje zmenu kultúry v škole. Výcvik v mediácii rozvíja zručnosti detí.

Holá (2003) uvádza prípady, ktoré by sa nemali mediovať:

  • existuje výrazná nerovnosť medzi účastníkmi konfliktu (finančná, pozičná)
  • vzťah medzi účastníkmi konfliktu je nerovný a jeden z nich zažíva v prítomnosti druhého strach
  • prítomnosť dlhodobých hlbokých emocionálnych kríz
  • ohrozovanie základných občianskych alebo ústavných práv
  • závislosť na alkohole alebo drogách u jedného z účastníkov konfliktu.

Tiež by nebolo vhodné riešiť spor mediáciou ak si jedna strana vyslovene želá, aby rozhodnutie urobil sudca alebo rozhodca.

Osobitný právny režim má mediácia v oblasti trestného práva, ktorá je upravená samostatným zákonom Národnej rady SR č. 530/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý odráža osobitosti postavenia účastníkov sporu v ich rozdielnom právnom prostredí upravenom trestnoprávnymi predpismi.

Dohodou o mediácii nemožno upravovať oblasť neprenosných práv, ktoré zostávajú výlučne,i po prijatí zákona, vo vyhradenom záujme verejnej politiky.Ide o zvlášť závažné ustanovenia napríklad podľa zákonov o osobách a rodine, súťažného práva a spotrebiteľského práva,kde právny predpis stanovuje,že posudzovanie a rozhodovanie o týchto právach patrí do výlučnej kompetencie súdu.

Mediácia je naopak mimoriadne vhodná i pre usporiadavanie situácii s „citlivým“ meritom ,v ktorých účastníkom zvlášť záleží na diskrétnej ochrane informácií o existencii sporu medzi účastníkmi alebo o jeho predmete, respektíve o spôsobe vyriešenia sporu. Napríklad v sporoch ,ktoré sa týkajú narušenia osobnostných práv alebo súvisia s dobrým menom obchodnej spoločnosti.

Povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, ktoré sa v súvislosti s mediáciou dozvedel vyplýva mediátorovi priamo zo zákona ( § 5 ).

Proces uzatvárania mediačnej dohody je diskrétnym tvorivým procesom riešenia sporu a jednou z jeho základných zásad je práve dôvernosť.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Comments are closed.